Zaujímavosti o horčici
"Bez horčice je naozaj možné žiť. Je taktiež možné žiť bez hudby, poézie alebo umenia – možné, ale asi nijako zábavné. Horčica nás môže prekvapiť, potešiť a dokonca nás môže aj inšpirovať."
Barry Levenson, kurátor Múzea horčice v Mount Horeb, Wisconsin


Horčica patrí medzi najstaršiu známu pochutinu. Nikto nevie, kto prvý krát použil horčicu na dochutenie jedla. Horčičné semená boli nájdené už v hrobkách odvekých egyptských faraónov. Už Rimania používali semená horčice do svojich omáčok a jedál. Horčica ako ju poznáme, teda korenistá omáčka vyrobená zo semien rastliny horčice v kombinácii s vodou, vínom, pivom atď. siaha až do 14. storočia a možno ešte skôr.

Najskoršie odporúčania na horčicu, práve v oblasti Dijon vo Francúzsku sa datuje od roku 1336, ale môžeme predpokladať že dávno pred tým práve mnísi vyvinuli umenie výroby horčice. Vládnuci predstavitelia Francúzska prijali prísne pravidlá , ktoré upravovali spôsob výroby horčice a prímesí prípustných v jej výrobe. Dokonca aj dnes francúzsky zákon upravuje postup výroby horčice, napríklad na výrobu Dijonskej horčice je povolená len hnedá a čierna odroda horčičného semena. Práve Francúzi vyniesli výrobu horčice na kulinársku špicu na celom svete.

Horčica bola vždy všestranná a zdravá (nízky obsah kalórii, s prakticky žiadnym tukom alebo cholesterolom) pochutina, ktorá týmito vlastnosťami zapadá do dnešného aktívneho životného štýlu. Je to skutočne medzinárodná pochutina, ktorej krajiny na celom svete kladú vlastnú rozlišovaciu značku.

Mala by byť horčica v chladničke? Hoci je horčica veľmi bezpečná potravina a je veľmi nepravdepodobné, že dôjde k šíreniu nejakých škodlivín. Odporúčam teda ponechať horčicu v chlade v záujme zachovania sviežejšej a jasnejšej chuti.

Vedeli ste, že existuje deň vyhradený na oslavu horčice? Medzinárodný deň horčice sa koná každoročne prvú Augustovú sobotu v Múzeu horčice v Mount Horeb a v jeho komunitách na celom svete.

Pestovanie horčice

Bolo u nás len okrajovou záležitosťou, množstvo horčice sa muselo dovážať. Po roku 1980 sa však začala pestovať aj na Slovensku. Podľa štatistických údajov boli pre našu krajinu najproduktívnejšie roky 1990-1991. Práve v týchto rokoch boli dosiahnuté najlepšie kvalitatívne i kvantitatívne výsledky. Dokonca by sa dalo hovoriť o porovnaní kvality horčice pestovanej u nás s kvalitou horčice pestovanej napr. v Dánsku, Maďarsku či Nemecku.

Zo semien

Horčice bielej sa priemyselne vyrába obľúbená požívatina - Horčica plnotučná. Spracovaním Horčice bielej s už spomínanou Horčicou čiernou vyrábame všeobecne známu- Horčicu kremžskú. Horčica je tiež využívaná ako olejnina a zvyšky semien- výlisky – sú výdatným krmivom pre dobytok. Celé ale aj mleté semienka sú využívané aj ako korenina. Semeno Horčice bielej sa v lekárstve využíva predovšetkým na výrobu horčicových náplastí, ktoré utišujú reumatické bolesti. Veľmi osvedčené sú i kašovité obklady, ktoré výborne pôsobia pri zápale dýchacích ciest. Horčičné semienka povzbudzujú i prirodzené trávenie. Horčica je medonosná.

Zaujímavosti

Ešte pred niekoľkými desaťročiami bol veľmi obľúbený horčičný alkohol, ktorý pôsobil proti bolestiam rôzneho charakteru. Z roztlačených semiačok spolu s octom sa liečilo uštipnutie hadom. Horúca voda, naliata na rozdrvené semiačka a použitá na kúpeľ nôh, môže vraj odvrátiť chrípku a zmierniť bolesti hlavy.